ARCHIVE    PROFILE    MILESTONES    EXPEDITIONS    GALERIES    PARTNERS    CONTACTS  
  index » expeditions   Utorok 07.12.2021  
EXPEDÍCIE/EXPEDITIONS
TURKEY 2005 - 2009
30.06.2009 18:00 | 2797x | komentár: 0x

Štyri roky v diplomatických službách v Turecku znamenalo nie len veľa kancelárskej práce, ale aj príležitosti na spoznávanie miestnych hôr. Myslím, že popri plnom pracovnom vyťažení som dokázal aj viacero zaujímavých vecí v horách uskutočniť. V rokoch 2005 až 2009 som mal tú česť, že som bol pracovne vyslaný do Turecka. Po úvodnom váhaní, či táto krajina poskytne príležitosti na horské športy, som ostal milo prekvapený.

Popri pracovných veciach som navštívil mnohé miesta  tejto na hory bohatej krajiny. Skoro zisťujem, že veľa miest je stále neobjavených, zvlašť tých, kde sa chodí na lyžiach. Podnikám množstvo zjazdov z rôznych kopcov, z čoho väčšina sú prvozjazdy

Začnime teda s lyžami.

Mt. Ararat (5167m)

Najvyššia hora Turecka, ktorú som si nechcel nechať pre seba. Preto organizujem výlet 11 zúfalcov do expedície „Posvätné hory 2007“, ktorej cieľom bolo zlyžovanie najvyšších vrchov Turecka, Iránu a Arménska. Viacej informácii a foto z expedície najdete v časti venovanej tejto expedícii.

Mt. Suphan (4067m)

Túto horu pri jazere Van na východe Turecka lyžujeme zo západného vrcholu počas expedície na Mt. Ararat (viacej čítania a foto v časti venovanej tejto expedícii).

Pohorie Aladaglar

• Demirkazik (3756m) – Hodgkin-Peck couloir, 1000m, 45-53° - prvozjazd na lyźiach

Demirkazik je najvyšší kopec tureckých Álp – Aladaglaru. Kuloár je mimoriadne fotogenický a v hornej najstrmšej časti, kde šírka nepresahuje 5 metrov v dĺžke 500 metrov, dosť morálový. Lyžoval som zo sedla severnej steny (V notch) do údolia Narpuz.
Pokladám to za jeden z najkrajších zjazdov, ktoré som doteraz uskutočnil. Podľa viacerých tureckých zdrojov, by malo ísť o prvozjazd. Čo tomu dáva inú príchuť, keďže kuloár patrí medzi top destinácie horolezeckých cieľov v Turecku.

• Avcibeli (3200m), Aladaglar

Sedlo Avcibeli je známou skialpovou lokalitou tiež v pohorí Aladaglar, tak som si ho musel dať. Keďže ide o ľahú túru, tak som načasoval aspoň zlé podmienky a počasie – hlboká kaša a v sedle búrka s poriadnou metelicov.

• Kucuk Alaca (3315m), Aladaglar

Opäť Aladaglar a kopec Kucuk Alaca (3315m). Výstup aj zjazd som viedol cez údolie Buyuk Mangirci. Nejde o náročnú túru, ale v dobrom počasí sú výhľady a scenéria okolo skutočnou odmenou.

Pohorie Kačkar

• Ergor Tepesi (3589m), Kackar Daglari

Na severo-východe Turecka pri Čiernom mori je ďalšia vysokohorská oblasť alpského typu – pohorie Kačkar. Najvyšší vrch je Mt. Kackar (3937m). Keďže sa už „zapredal“ heliskingu, ktorý sa tu každorocne organizuje, vybral som si iný cieľ - Ergor Tepesi (3589m). Vysoký, strmý, odľahlý, kde som uskutočnil opäť zrejme prvozjazd. Horu som lyžoval z vrcholu južnou stenou s prechodom do západného sedla a severným žľabom a údolím Kavrun naspäť do dediny Ayder (1300m). Podľa môjho GPS som za 8 hodín nachodil a nalyžoval vyše 32 km. V peknom počasí je z vrcholu super pohľad na celý Kačkar (viď. Panoráma)

V strede Anatólye sa týčia dve najvyššie sopky tu – Mt. Hasan (3268m) a Mt. Erciyes (3917m), ktoré sa nedajú prehliadnuť. Obidve som zlyžoval niekoľko krát a niekoľkými trasami.

• Mt. Hasan zo severu. Čo je jediná rozumná trasa a zároveň aj tradičná túra zahraničných výprav a domácich borcov.

• Mt. Erciyes hneď niekoľko krát. Najskôr normálkou vo východnej stene v riadnom snežení (35°), potom cestou „Angel´s Route“ (40°) a na koniec som si dal najťahšiu severnú stenu (40-45°). Hora ponúka viacero ďalśích možností, ale tieto tri patria, podľa mňa, medzi klasiky horského lyžovania v tomto masíve, ktoré, keď tam zavítate, musíte určite skúsiť. 

Pohorie Bolkar

Pohorie Bolkar tvorí západnú hranicu masívu Taurus. Jeho južné svahu schádzajú už do Stredozemného mora pri meste Adana. Množstvo kopcov tu presahuje 3000 metrov. Podstatná časť pohoria je ťažko dostupná. Najvyššou horou je Medetsiz (3524m), na ktorý vedie úžasný „nebeský“ niekoľko-kilometrový hrebeň. Nemohol som ho obísť.

• Medetsiz (3524m), Bolkar

Už tradičné nočné cestovania z Ankary, prespanie v aute a skorý štart do hôr sa stali tradíciou môjho pôsobenia v tureckých horách. Aj tu to nebolo inak. Štartujem od auta pri jazere  Karagol a údolím na sever, ktoré sa zatáča na západ sa dostával do širokého žľabu a nim šup na začiatok môjho hrebeňa. Snehu je nadostač, pekné počasie, schladzuje iba pohľad na v diaľke sa týčiaci vrchol. Hrebeň vrelo odporúčam, ponúka viacej variantov na lyźovanie a stúpanie. Záleží od kondície.

• Aydos (3430m), Bolkar

Druhý najvyšší vrch v pohorí Bolkar, lyžujem severo-západnou stranou.

• Koyunasagi (3426m), Bolkar

Západný kuloár kuloár mi padne do oka hneď pri prvej návšteve pohoria. A hneď ho lyžujem. Krátke ale strmé, 400m, 45°.

Bey Daglari – Kizlisivrisi (3070m) – Antálya

Kto by povedal, že v Antályi sa aj lyžuje. Taurus sa tu dvíha do najvyššieho bodu – Kizlisivrisi, 3070m. Prístup nie je jednoduchý a treba sa dosť nachodiť pomedzi cédrové háje, kým horu vôbec uvidíte. Doobeda zdolával horu a večer som už späť v Geyikbayiri, kde na druhý deň ráno skalkárčim  Na vrchole hory som až o 17H50, čo znamená, že dole lyžujem už po tme. 

Pohorie Ilgaz

Je lokálna hora pre Ankaru. „Iba“ 150km vzdialená, ale ponúka dobré terény pre nenáročný skialp, keď sa vám nechce chodiť ďalej od domu.

• Emirgazi Tepe (2404m) južnou stranou

• Büyükhacer Tepe (2587m) západnou stranou.

• Yayla Tepe (2335m) južnou stranou.

A viacero iných túr rôznymi inými smermi, hlavne juhom od dediny Eksikkiymik.

Hora Sultan (2605m)

Hora sa nachádza v strednej Anatólyi asi 350km od Ankary. Lyžoval som ju z najvyššieho bodu, ktorým je zrejme vrchol Gelincikana Tepe, severným smerom do údolia nad dedinou Eber.

Tahtali Dagi (2450m)

Je to odľahlý masív na juhu Turecka už v blízkosti hraníc so Sýriou. Nie je dosť navštevovaný. Poprvé, je dosť ďaleko (430km) od Ankary, podruhé, donedávna tam vraj prebiehali strety armády s teroristami PKK. Ja som si tam však dobre zalyžoval na hore, ktorej názov som zatiaľ nezistil, ale bola vysoká 2450m a nachádzala sa na juh od sedla Gezbeli (1990m).

Masív Melendiz (2736m)

Sopka Mt. Hasan pokračuje východným smerom tiahlym hrebeňom. Nie tak vysokým, ale ponúka sa tam veľa možností na rýchly skialp na viacero vrcholov. Na najvyšší bod v západnej časti pohoria Melendiz (2736m) som vyšiel s lyžami.


Samostatnou kapitolou v Turecku, sú možnosti skalného lezenia. Najlepšie a najznámejśie sú oblasti v okolí Antálye. Ja som navštívil aj viaceré iné, o ktorých sa čo-to dozviete.
Začnime komerciou v Geyikbayiri a v Olympose.
Obmedzím sa iba na výpis vylezených ciest, keďže keci o kvalite skaly a miestnej pohostinnosti už kde-kto zveleboval.

Geyikbayiri

6c+, 7a - Jagmur duasi (6c+, OS), Retsa (6c+, RP), In Ordan (6c+, RP), Kapt´n Kirk (6c+, OS), Anatolian Highway (6c+, OS)  Mevlana (6c+, 1. dĺžka, OS), Bartabas (7a, OS), Colonist (6c+, OS), Mezarlariniya Tukurucem (6c+, OS), Pathfinder (6c+, OS), Karinca (7a, PP), Ucak teneke (6c, RP), Agustos Bocegi (7A, OS)

7a+, 7b - Sabotaj (7b, Flash), Jaja City (7a+, RP), Psycho Sheppard (7a+, RP)

Olympos

Magara Olympos FM (6c+, OS), Kus Gribi (6c+, RP), Ne Zdravie (7a, OS), Bad Karma (7b, RP)

Údolie Kazikli

Je to úplne iná a nová oblasť na predhorí Aladaglaru. Otvoril ju miestny borec Recep Ince s talianskymi lezcami. Materiál je konglomerát, miestami veľmi ostrý. Recep poskytuje pár kilometrov od údolia štýlové prenocovanie a spracoval aj prvého sprievodcu. Spať sa dá ale aj v okolí skál. Horšie je to ale s vodou. Liezol som veľa ciest do kl. 7a. 

Karakaya

Najbližšia lezecká oblasť od Ankary. Treba vyraziť smerom na  západ po dialnici na Izmir a po „iba“ 160km sledovať netradičné skalné útvary po pravej ruke. To je ono. Materiál je vyvrenina špeciálneho typu, miestami ako žula, miestami ako pieskovec, miestami ako zlepenec, či andezit. Všehochuť na malom priestranstve. Cesty sú na nitoch. Skala niekde lámavá. Možete však skúsiť aj klasiku, napríklad moju cestu „Monster Corner“, 7+, širočinu na obrie vklínece a friendy. Ktoré zväčša sem aj tak nenosíte, tak potom hor sa na odlezi. Liezol som, veľa ciest do 7b. Keďže pri mojom odchode z Turecka ešte neexistoval sprievodca oblasti, názvy, čo mi pošepli domáci, som pozabúdal. Keď nájdem sprievodcu, tak to sem doplním.

Kaynaklar, Izmir
Angle, Mugla
Temple, Mugla
Hisarcik, Kayseri
Sehengazi, Ankara
Ballikayarlar, Istanbul
Narlidere, Bursa

Big Walls

Pohorie Aladaglar

• Parmakaya

Kučuk Mangirdži (2650m) – prvovýstup „Fire though the Crux“ s Tuncom Findikom, 7-, 400m
Guvendžirlik – „Remmembering 1955“, VI, 450m, s Tuncom Findikom

• Cimbar vadisi, Aladaglar

Bruger-Krawielicky Rotasi, stena Kizil Catlak. 250m, 6c, 6 dĺžok. Preliezame za 5 hodín. Slušná vražda – rozbité a ťažko odistiteľné. Leziem kľučovú dĺžku, sú tam 3 nity v najťažšom so slušnými odlezmi. Od roku 1988 ide o 5 prelez.
Prendre le Taurus Par les Cornes, sektor Kizil Catlak, 180m, 6c. Pekná skala, nity v ceste, ale treba liesť. Kde-tu padne vhod aj nejaký menší vklínenec či friend. Preliezame za 4 hod. 4 dĺžky. Poslednú musím na PP opakovať, posedel som v nite. Super lezenie.

Dedegol

Burn Europe (200m, 8-, 4 dĺžky). Vlado Linek.
Le Monde Perdu (350m, 7+, 8 dĺžok). Vlado Linek.
Eldere (600m, 8-, 18 dĺžok). Vlado Linek. 6 hodín.
Le doigt do dieu (450m, 8-, 13 dĺžok). Vlado Linek



KOMENTÁR K ČLÁNKU

TURKEY 2005 - 2009 [15. 4. 2014 18:46:48] - reagovať
 Vlado Linek © 1999 - 2021 expeditions   contact    rasto@rastokrizan.sk  65943