Po rozcvičení v Aladaglare sa presúvame v polovici mája s Kazom, Etkou a mojou rodinkou do Dedegolu, kde nás víta treskúca zima. Náš junior (10 mesačný) si v noci otestuje spánok v mínusovej teplote. Prší a prvý deň sa nedá liesť. Druhý deň sú platne zväčša zatečené, tak vyberáme najsuchšiu cestu v oblasti, Burn Europe, 4 dĺžky na borhákoch za 8-. Autorom cesty je Dogan Palut, výborný turecký lezec so zbierkou ciest klasifikácie 10. Cesta končí opticky v polovici steny ale logicky na konci zaujímavého lezenia v prevysnutých dierach za 7.
Na druhý deň 17.5. v polárnych podmienkach preliezame Le monde perdu, 7 dlĺžok, 7+. Cestu som už liezol s tureckým lezcom Mehmetom. Pár foto môžte nájsť v skoršom článku na tejto stránke.
Burn Europe
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded1.jpg)
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded3.jpg)
1. dĺžka 8-
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded4.jpg)
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded5.jpg)
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded9.jpg)
Kazo štrikuje k záverečnému štandu
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded8.jpg)
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded7.jpg)
Kazo v Le monde perdu, 4. dĺžka 7+
![](http://www.rastokrizan.sk/file/image/Foto2009/Ded10.jpg)